Koľko potrebujeme planét?

OSN každoročne vydáva správu monitorujúcu situáciu ohrozených živočíšnych a rastlinných druhov na našej planéte. Podľa najnovších informácií je v ohrození celá jedna tretina rastlín a živočíchov.

Svetovú biodiverzitu nebezpečne ohrozuje rozmach nových hospodárskych gigantov, ako Čína, India, Brazília a ďalších. Zatiaľ, čo západné krajiny si stále viac uvedomujú nutnosť chrániť ohrozené druhy, v rozvojových krajinách je apetít po surovinách taký veľký, že ani trochu neberú ohľad na ochranu zraniteľných ekosystémov.

Populačný rast, znečistenie a rozširovanie sa západného konzumného štýlu sú hlavnými nepriateľmi ohrozených živočíšnych aj rastlinných druhov. Najmä veľká časť ázijskej pôdy je aktuálne premenovaná na obrábanú hospodársku pôdu, čo je spojené s ničením prirodzených útočísk živočíchov.

Obrovský prepad stavov zaznamenávajú aj pri mnohých vodných živočíchov, napríklad pri ázijských riečnych delfínoch. Podieľa sa na tom aj nadmerný rybolov a budovanie priehrad.

Ak si myslíme, že vyhynuli iba dinosaury, tak sa skúsme zamyslieť znova!

Tak napríklad len v Európe počas posledných desaťročí vyhynulo 64 rastlín (osem v osemdesiatych a deväť v deväťdesiatych rokoch minulého storočia)!

 Pyrenejský kozorožec bol prvým cicavcom, ktorý vyhynul v novom tisícročí. Posledný jedinec tohto poddruhu nájdený v španielskych vysokohorských oblastiach, uhynul 6. januára 2001. I napriek snahám španielskej vlády a Európskej únie sa ho nepodarilo zachrániť.

Najnovšia správa počíta s údajmi získanými z viac ako 120 krajín po celom svete. Je založená aj na nedávnej štúdii organizácie International Union for Conservation of Nature (IUCN), podľa ktorej je ohrozených 21 percent všetkých známych cicavcov, 30 percent obojživelníkov a 35 percent bezstavovcových živočíchov.

„Miera poškodenia (ekosystémov) je ďaleko vyššia, než sa čakalo. Vymieranie živočíšnych druhov sa momentálne deje tisíckrát rýchlejšie ako tomu bolo v minulosti. Pokiaľ budeme pokračovať v neudržateľnom modeli produkcie a konzumácie, tak to bude obrovský problém. V roku 2050 by nás malo byť na Zemi deväť miliárd a pokiaľ by všetci mali rovnaký životný štýl ako Američania, potrebovali by sme päť planét,“ uviedol Ahmen Djoghlaf, ktorý je predsedom organizácie Convention on Biological Diversity.

Svetové organizácie zaoberajúce sa stavom planéty používajú dva hlavné indikátory zmien :

Index živej planéty (Living Planet Index – LPI)

Indikátor „Index živej planéty“ bol vyvinutý v spolupráci so Zoologickou spoločnosťou v Londýne. Odráža zdravie ekosystémov a posudzuje stav globálnej biodiverzity. Index vychádza z populačných trendov vybraných živočíšnych druhov z celého sveta - sleduje sa 4 000 populácií 241 druhov rýb, 83 druhov obojživelníkov, 40 druhov plazov, 811 druhov vtákov a 302 druhov cicavcov. A výsledok? Od roku 1970 do 2005 klesla početnosť populácií voľne žijúcich živočíchov o 27% (1). Toto číslo dokazuje, že ničíme prírodné ekosystémy tempom, ktoré nemá v histórii obdobu.

Index živej planéty ukazuje, že voľne žijúce zvieratá a prírodné ekosystémy sú ohrozené vo väčšej či menšej miere naprieč všetkými biómami a regiónmi sveta. Najväčšou hrozbou pre ničenie biodiverzity sú ľudské aktivity, ktoré majú za následok:

• menej miesta pre život (úbytok, resp. zmena biotopov), predovšetkým vplyvom poľnohospodárskej činnosti, ale aj stavbou miest, infraštruktúry, nadmernou prepravou tovaru a ľudí...

• drancovanie druhov (nadmerný lov rýb, cicavcov tropických pralesov, nadmerná ťažba stavebného a palivového dreva, vedúca k ničeniu lesov a tam žijúcich rastlín a živočíchov...)

• znečistenie (predovšetkým vodných ekosystémov, ale aj toxické znečistenie vyplývajúce z používania pesticídov v poľnohospodárstve, z priemyslu alebo banského odpadu...)

• šírenie invazívnych druhov alebo génov (týka sa predovšetkým ostrovov alebo sladkovodných ekosystémov, kde sa nepôvodné druhy považujú za hlavnú príčinu vyhynutia mnohých endemických druhov)

• klimatickú zmenu (potenciálne najväčšia hrozba biodiverzity; v súčasnosti sa prejavujú dôsledky v arktických a alpínskych pásmach, ako aj v pobrežných a morských ekosystémoch, ako sú korálové útesy; globálny rozmer klimatickej zmeny bude znamenať, že žiadny ekosystém na povrchu Zeme sa nevyhne stúpajúcim teplotám vzduchu alebo morí alebo zmeneným vzorcom počasia).

Ekologická stopa

Druhým posudzovaným indexom je tzv. ekologická stopa, ktorá meria rozsah ľudských nárokov na biosféru z hľadiska produkcie zdrojov a absorbovania odpadov. Ekologická stopa je číselný indikátor, ktorý ukazuje veľkosť územia, ktoré sa využíva na to, aby nám poskytlo všetko, čo spotrebujeme (energiu, potraviny, domov, cestovanie, veci, ktoré kupujeme) a tiež na riešenie odpadu, ktorý vytvárame, inými slovami aké udržateľné sú naše životné štýly = akú stopu (vyjadrenú v globálnych hektároch na osobu) zanecháva náš životný štýl a súvisiaca spotreba zdrojov v globálnom meradle. Celosvetovo je k dispozícii 1,8 biologicky produktívnych ha na osobu.

Ľudia žijúci v rôznych kútoch Zeme vytvárajú rozdielne ekologické stopy - vyspelé krajiny majú najväčšiu ekologickú stopu a najchudobnejšie najmenšiu - od necelých 10 ha na osobu v krajinách ako sú Spojené Arabské Emiráty, USA a Kuvajt, až k 1 ha na osobu v krajinách ako Haiti, Somálsko a Afganistan (3). Slovenská republika s 3,6 globálnymi ha na osobu (22. miesto na svete) je na tom rovnako ako Poľsko a veľmi podobne ako Taliansko, Slovinsko a Maďarsko (4).

Porovnaním ekologickej stopy s biologickou produktívnou kapacitou jednotlivých krajín je možné určiť, či je krajina v ekologickom deficite (používa viac ako má) alebo má ekologickú rezervu. Napríklad USA, Japonsko, UK and Spojené Arabské Emiráty sú všetky v ekologickom deficite, t.j. používajú viac globálnych hektárov ako poskytuje ich vlastná krajina. Naopak krajiny s ekologickou rezervou sú napr. Austrália, Mongolsko a Gabun.

Ekologická stopa ľudskej populácie prevyšuje o 25% produkčnú kapacitu biosféry, inými slovami, že na pokrytie všetkých zdrojov a absorbovanie všetkých odpadov by sme potrebovali 1,25 planéty.

Toto globálne prečerpávanie sme schopní „ustáť“ len dočasne vďaka tomu, že siahame čoraz hlbšie do „kapitálových zásob“ lesov, úrodnej pôdy a vôd (rybolov), čo nie je udržateľné v dlhodobom rámci. Jediné dlhodobo udržateľné riešenie je žiť v rámci biologicky produktívnej kapacity Zeme.

Každý deň prídeme o jeden rastlinný a živočíšny druh... Naša ekologická stopa - „otlačok“ nášho životného štýlu, náročného na prírodné zdroje a produkujúceho množstvo odpadov – je väčšia, ako regeneračná schopnosť Zeme.

Podľa odhadov, ak bude pokračovať súčasný trend rozvoja ekonomiky a nárastu populácie, do roku 2050 bude nárok ľudstva na prírodné zdroje bude 2x tak veľký ako je produkčná kapacita biosféry. Máme však len JEDNU JEDINÚ Matku Zem !!